dal libro 2: carosello foggiano

'U RESARIE
-« Assù, chè staje facènne, 'u testamènde ?
Te spicce ch’amma dice stu Resàrie ! »
-« Hagghje fernute, uvì, 'nda stu mumènde !
Avàsce 'a rèzze nn’a tenènne alàrie
ca tràsene 'i zambàne, pò chi ì cacce ?
O trase, o aspitte fore. t'è decìde ! » -
-« Chè, staje 'nquartàte. Assù, chè t'è succîsse ?
Avéssema fa 'a llite a notte a notte ! »
-« Cì, Luciè, nen me decenne nînde,
me dòlene 'i rine, nen ‘nge ‘a fazze chiù:
dôje tine de panne stammatine,
marìteme ha vulute 'i recchietèlle,
e pò... arrezzìrie, lave 'ndèrre. stire...
me, jamecinne, va, stace Tanèlle ? »
-« Ave da mò ca stace andò Sciascèlle »-
-« Ce vulime abbijà, tîne 'a cheròne ? »-
-« Avèmmaria, grazzia plène, domenesdèje...
e della morta nostra accossissije...
-« Sciascè, chè t'è magnàte stammatine ? »
-« 'U pane cutte, 'a rùchele e patàne
ck'a fronne 'u làure e nu spicchje d'aglie,
te diche ca ce sime addecrijàte ! »-
-« E pe seconde t'è magnàte 'a carne ? »-
-« Si, 'u pèsce ! Ma nen m'aggemendanne,
na jonde de frummagge e duje cetrûle ! »-
-« Avèmmarije, grazzia plène, domenesdèje,
ventrùs, tuùs, purtùs, Jésùs...
-« Ije vularrìje sapè chèdèje ca dice
e 'u bèlle è ca me 'mbrogghje pure ije ! »
-« Quiste è latine, ciucce e alfabbète,
cume se vède ca 'ncanusce 'a pènne! »
-« Pecchè, 'a canusce tu ? St'âta gnurande ! »
-« Quann’èje ca ‘a fernite tutt'e doje? »-
-« Ma lìbbraci dal male accossissija! »-
-« De Cungettèlle, nn'è sapute nînde ? »
-« Chèdèje, no, mè, facce sènde, accûnde ! »
-« M'arraccumànne, ije nn'hagghie ditte nînde,
quà 'u diche e quà rumàne, amminze a nuje,
nen vularrìje truvarme ind'a nu fûche!
Marìteme m'ha ditte alavetrîre
ch'hanne venute duje d'a Chesture
pe purtarse 'u marite a Sand'Alìcie ! »
-« E quèste è 'a nuvetà ? Camì, vattìnne,
'u sape tutt'a strade e tutta Fogge,
e pò, chèdèje, nenn'éje 'a prima vote:
ésce e trase da là ch'è na bellèzze ! »
-« Tenemè, 'u sapìrve allore, 'u fatte !?! »
-« ... Avèmmaria, gràzzia plène, domenesdèje...
-« ... Ventrùs, tuùs, purtùs, Jèsùs... »-
-« Chi t'ha stagnàte.... N'âta vôte e dàlle !
Oh, nen me face accapezá chiù nînde ! »-
-« Quelle è struvìte, hadda parlà u latine…»-
-« ... e della morta nostra accossissije !... »-
-« Assù, è viste 'a figghje de Mijòlle,
quèlle ckì gamme storte e 'u nase alàrie ?
Se n'è fejiùte anzîme a nu suldate
E ‘nz’è rretràte chiù, so dîce jurne ! »-
-« Gessù, Gesèppe e Marije, cì, cì, lè, lè,
'nvogghje sènde chiù nînde, chè peccàte,
... và bbune che 'a mamme... mè, nenne parlàme,
nuje ce facìme ì fatte nustre, e baste ! »-
-« ... Avèmmarije, grazzia plène, domenesdèje... »-
-« Ventrùs, tuùs, purtùs, Jèsùs... »-
-« E statte citte, achiùde quèlla vocche,
ma sta bezzòca fàveze 'a strafoche,
va trove qualu jurne 'u passe 'u guaje ! »-
-« E della nostra morta accossissije ! »-
-« Stasère nn'hamme acquaquagghjàte nînde,
ce vedìme dumane p'u Resàrie., »-
-« Assù, 'nde ne scurdànne quillu fatte:
d'a sore de Jaiucce ck'u scarpàre ! »-
« Nen de ne 'ngarecànne ca 'u sacc'ije
a chi 'gghjà scanagghjà mò ch'è dumàne,
mò, damme 'u banghetìlle.... Bonanotte ! »-

MO CA VENE NATALE
Mangàvene duje mise 'o spusalìzie
e nen ge stève nînde preparàte,
nèmmanghe na cammìse, o nu servìzie,
pecche 'a mesèrie s'éra là 'mbustàte !
Facève pene, pòvera fegghjòle,
chiagnéve 'a tand'a stizze, notte e jurne:
— « Ccussì vaje a 'pparà n'âta tagghjòle,
ck'i fémmene ca stanne tûrne tûrne ?
Sarrà nu poche vaste e bruttulille;
ma è nu partìte ca nen vogghje pérde.
Va 'u trûve nu mestîre cum'e quille!
Vide che è fa, temè, ca nenn’u pèrde! » —
— « Nemmànghe si perdesse n'avvucàte !
Quille è nu sckattamurte, Dije mije,
sarrà ca 'a lire 'a tène assecuràte,
ma tu ce faje murì, mò, figghja mije !Tu t'è spusà ?
E 'nde ne 'ngarecànne,
Ce pènze ije, và bûne ? E statte citte.
Sol'u currède, e nen te lusengànne
ca pozze fà 'a mubbìlije. Quille sckitte ! » —
'U jurne appîrze s'abbijàje Rusine
da nu mercande 'a strade d’i varvîre
e se mettìje a scèglie rrobba fine,
veste, cappotte, fèdere, purtîre,
lenzole, tuvagliàte e asciugamàne...
Chiù rrobbe ascève, e chiù ì rerève ‘u core
a sta mercande, ca da settemàne
de nu cliènde nen sendève 'a ‘ddore!
Quanne Rusine fernìje de mètte a parte,
decije: — « Facìme 'u cunde, quande vène ?
Mettìmele nu poche sop'a carte ! » —
Screvìje pe n'ore,... ne valève 'a pene !
— « Son settecentomila, arrotondate,
con tanti, tanti augurî alla sposina !
I soldi, se volete, li portate
in liquido, o in assegno, domattina ! » —
— « Aspì, mò, bèlle bèlle, t’hagghja dice
ca solde 'ngûlle nenn’hagghjie purtàte,
mò ca vène Natale, vole dice,
te dache tutte cose, una cundàte ! »
-Gnuttìje amàre ‘u pòvere mercande,
e... viste ca Natale éra vecine,
decìje: — « Va bene, però.... vi raccomando ! » —
— « Statte secùre, parole de Rusine ! » —
Passàrene parècchie: settemàne,
Passàje Natale, Pasque Abbefanìje...
— « Venarrà ogge,.. venarrà dumàne '?» —
Rusine and’o mercànde 'nze vedìje.
— « Signora, che maniera, e la parola ?
lo sono un galantuomo ed ho aspettato!... » —
— « Purìje tènghe na parola sole,
che t’hagghje ditte quann'è cundrattàte ?
Mò ca vène Natale.... una cundàte.
Natale è 'u figghje mije e stace ghinde;
sett’anne ha avute, duje l'ha scundàte ! » —

'A ZETELLONE
Na zetellòne sop'e cinquand'anne
tenève sèmbe 'u dènde avvelenàte,
e stève amare cume, tanne tanne,
na vìpere l'avesse muzzecàte.
Pe ésse, 'u pîle addevendave trave,
pe nînde te facève na jajàte. 
Decève 'a gende, quanne sbraitàve:
— « Chissà chèdèje c'ha viste e nn’ha assapràte ! » —
Nu jurne 'i presendàrene nu spose,
nu penziunàte sop'e sessand'anne;
ésse facìje a vedé ca nn'éra cose...
ma quille nn'è scennute chiù, da tanne !
Chissà pecchè, ma 'u fatte éja secùre,
mò rire e cande d'a matine a sère ...
e s'è calmàte pure 'a nervature !

A NU VECCHJE
Staje assettàte annand'a casa tuje
sop'a nu banghetîlle cunzumàte,
tutt'a jurnàte, e quèste è 'a vita tuje;
'u sole t'accarèzze, e tu, chiècàte,
t'appûje 'a nu bastone e guarde fisse,
tenènne 'u mènde 'a scundre sop'i mane,
ma tu nen guarde, no, tu pînze spisse,
e ck'a memòrie te ne vaje lundane!
Pînze quann’îre angòre nu uaglione,
quann'îre bersaglîre, piume ‘o vînde,
îre nu fuste... e mò sì nu ceppòne,
sì state n'ôme... e mò nen sì chiù nînde.
Sèmbe a nu fatte pînze, notte e jurne,
sò nuvand'anne... e 'i forze sò perdute;
camìne 'u munne, e chiù te guarde atturne,
chiù sînde ca sì vècchje... e ormaje fernute.
Doje mane scarne, tutt'i vène fôre,
pàrlene sole, pure si 'nn'i sînde:
quand'anne de fatìche e de sedòre
pe terà 'nnande, sèmbe a stînde a stînde !
— « E mò ? » — tu dice — « E mò, chè fazze angòre ?
— Te guarde 'i mane, e da quill'ucchje afflitte
na làgrema cucènde è sciùte fore,
te scorre sop’i rughe a dritte a dritte !
Aggire ‘a rote, nen se fèrme maje,
sì nàte apprime e nenn‘ è colpa tuje;
è fategàte, 'a vite è date assàje,
repùsete, pecchè mò attocche a nuje.
Si Dije t'ha date í jurne, pigghjatìlle,
nen t'a pegghjànne a forte, nen chiagnènne !

LA VIGILIA
Sò angòre 'i sètte e 'a case è già a remòre.
'nze dorme chiù, pèrciò t'è menà 'ndèrre
pecchè da chiù de n'ore, mamme e sore
stanne 'mbastanne pèttele: ... na guèrre !
Arrìvene 'i zijàne, 'i cainàte,
cke borze de verdure e panettune,
cavezungîlle, mènele atterràte,
cìfele, baccalà e capetune.
Vénene a dà na mane ind'a cucìne
pecchè ne sîme assaje mo ch'è stasère !
Ognune s’ha pegghjàte 'u mandesine
e mètte 'a capa sotte a fà 'u duvère.
Remùre de buttiglie, de tijèlle,
de rùtele, ferzole e porte apèrte,
sònane 'a porte, uh, chè jacuvèlle !
Chi vène, date 'a gùrie e cèrche 'a "mbèrte.
Pe tutt'a case, e nn'è ca pò se nn’èsce,
se spanne 'a 'ddore, si accussì vûje dice,
d'i vrùcchele de càvele, d'u pèsce,
de l’aglie sfritte, 'u capetòne e alice...,
e allore te cunvîene d'ascì fore
ck'a scuse de jì a fa l'agùrie 'a gènde.
Ma 'e case d'i parînde, a tutte l'ore,
se sènde 'a stessa tambe, chiù pussende.
Te danne 'i pèttele cku mandèrine
te l'è peggh'jà pe forze, è menà 'nganne
'a cartellate e pure 'u buccherine.
Salute a une, e vaje a n'âta vanne,
ma trûve sèmbe 'i pèttele pe 'nnanze...
Pò t'arretìre e vide 'a casa chjène
de gènde e crijature a tutt’i stanze !
Megghjèrete de corse se ne vène
ck’u piatte 'mmane: «'nn'è magnàte nînde !
« ‘I pèttele sò càvede ! 'A dejùne ?... »
« Pecchè tîne sta facce, n'en de sînde ? »
«Sarrà p'a fame, teh ! Assàpre une ! »
— «No, ne ne vogghje, grazie, hagghje magnàte,
me fece male 'a cape, uvì quà 'mminze! »
—« Quille è nu colpe d'àrie ch'è pegghjàte,
va jûche, va, fatte nu sètte e minze ! »
Tassitte, pîrde, e t'hanna sfotte pure;
quille ca chiù t'accide è 'a cunfusione:
'i lùcchele dì grûsse e 'i crijature,
'u magnadische, 'a tèlèvisione,
uagliune ca s'acciàffene pe n’ambe.
E tu staje là, ck'a cape ca te sckatte,
te ne jarrìsse,... ma 'nge stace scambe !
Se sèndene remùre de piatte:
— « Uagliù, lassàte 'i carte ca se magne ! » —
'I mègghje poste sò pì crijature,
tu t'è 'rrangià, pe gavetà na lagne,
'o zinne 'u tàvele e ckì spalle 'o mure.
'Nzeppàte ca nde pûje nèmmanghe môve,
magne e nen magne, assàpre e là rumane,
pò vènene 'i poesije,... n'è sènde nove,
e mètte mane 'a sacche, è batte 'i mane !
'I brìndese se sèguene a catène:
ck'a rime e sènza rime, ma se vève!
E tu è respònne ! — « Uvì, stace de lène ! »
— dinne 'i parînde — « E brave, 'nge parève ! »
Te guarde 'u 'llorge e pînze: mò fernésce;
te dole 'a cape e pò,... nu poche 'u vine...
ma sînde a qualchèdune: « Mò se èsce,
e jame tutte quande 'o Matutine ! »
Nînde, nn'è cose, è proprie nu destine !
Te vîste cke na sanda paciènze,
t’aggrighe 'a l'âte... oh, chè bèll'ària fine !
Ma sì ‘rruvàte 'a Chîese e già 'ccummènze
'a Messe de Natale ck'u Bommìne.
Nu vutta vutte, 'u càvede, 'u sedòre,
chi grummulèje, chi fète de vine...
chiù d'une ha vìppete,... e se sènde 'a 'ddore!
‘U stòmeche, già 'nganne, nen ge 'a face,
te manghe l’àrie, sînde 'u fite 'a cère,
qualcune d'i parînde se ne vace
sènza nèmmanghe dice bonasère.
Mantîne 'u saje tu come te sînde,
cagne ckelore e pînze 'ndummacàte:
quanda sprechigghje, quanda solde 'o vînde,
chè sagreficie, tutte na jurnáte!
Ma finalmènde 'a Messe s'è fernute:
nu poche d'àrie..., ma nenn'è avastàte,
l’ùneca cose forse ca t'ajùte
è nu cucchiare de becarbunàte !

DUMENECHE A SEPONDE
Dumèneche de luglie. Sond’i otte,
sott'a stazione 'a gènde nen se conde,
sta folle ca se move, ca se votte,
aspètte 'u trène ch'hadda jì a Sepònde.
'Umene fatte, vècchie, trezzelose,
uagliune, segnurine, criature,
gènde a la sdusse e gènde cundegnòse
ca mire a na jurnate de fresckùre !
Stace arruvanne 'u trène, chiane chiane:
è n'arrambagge, se scatène 'a guèrre !
A corse éje pe chi prime anghjane:
sò borze alàrje, criature 'nderre,
lùcchele, chiande, gràppule de gènde
appezzecàte 'mbacce 'e fenestrîlle
pe truvà poste 'a spose e 'i canuscènde
strinde ind'o vutta vutte d'u spurtîlle.
S'acciàcchene, se vòttene pe rète,
se mèttene 'ngundraste e non se trase:
a chi se storce ‘u vrazze, a chi nu pète,
stace chi sude e chi s'attappe 'u nase.
'U trène, finalmènde s'è 'bbijàte,
ma stanne cum'e sarde, appezzecàte,
quille allempìde e quilli là assettàte:
'u prime bagne turche d'a jurnàte !
Amminz'a quillu poche de scumpìgghje,
chi ha perze 'u frate, chi cérche 'u marite,
chi 'a borze d'u tembàne, e chi nu figghie,
chi chiagne p'u currìve e s'è pendìte.
Portabagaglie chjine du uagliune,
sott'e sedile 'i borz'u magnatòrie,
valige, pacche e mazze de 'mbrellune;
stu trène nn'è nu trène: è 'u Pregatòrie !
Tire sta ciammaruche e nen ge 'a face,
sbuffe, cacce 'u fume, tène 'a ffanne,
'a gènde è troppe e angòre 'ndrove pace.
E' sèmbe na canzone, ogne anne !
Ma 'ngrazie a Dije, uvì, sîme arruvàte,
se jètte abbasce 'a gènde e fuje angòre.
Quande ce 'nnanne ? Cume l’ha purtàte ?
Se vède 'u mare, già se sènde 'a 'ddore !
L'ùtema corse pe truvà 'a gabine,
pò finalmènde ognune se sestème:
se mètte tanne tanne 'u custumine,
ésce, se coce 'i pîde e pò gastème.
Na jurnate de strusce sop'a spiagge,
indande 'u sole coce e pungechèje,
ma nînde, nenn’i fîrme, che curagge!
'A uagliungèlle ca se cutulèje,
'u giòvene s'abbotte e cacce 'u pîtte,
'u minze timbe allonghe 'u capecûlle,
'i criature se fanne 'i dispîtte,
pò stace chi te tagghje 'i panne 'ngûlle!
S'è fatte tarde, 'u sole se ne vace,
ma ha tinde a tutte quande e mò s'a rire:
— « vedime quisti quà si sò capace
de stà 'nd'o litte, de tendà nu gire ! » —
Sò vrazze, gamme, nase rusce rusce,
sò tutte culurite, chè bellèzze !
Tòrnene 'o trène 'i peperusce, musce,
brùcene 'i carne, se sènde ‘a stanghèzze.
A Fogge tutt'u Viale 'a ferruvìje
se énghje de bagnande mò turnàte,
mînze vestute, scàveze p'a vije,
ck’i còzzele pelose e ck'a mappàte.

PRIMA COMUNIONE         ad ANTONELLA
T’hamme purtàte 'a Chîese stammatine
p'a Prima Cumunione: îre nu fiore !
Ck’u vestite da spose e 'a curungine,
stîve cundènde, te rerève 'u core.
Anzîme a n’âte e tanda spusarèlle
sì trasùte candanne, e sott’o vele
guardave attûrne attûrne, figghja bèlle,
‘a gènde, 'i fiure, 'i luce d’i cannèle !
T'accustave a Gesù p'ésse chiù sande,
p'addevendà nu giglie prufumàte !
A tè tenève mènde, amminze a tande;
a nu cèrte mumènde hagghje penzàte:
Na spose sop'Altare ? Mo me lasse ?
Nen torne 'a case ? No, ma nen pot'ésse !
E' peccenònne !... Si, ma 'u tîmbe passe,
sarà quèstione d'anne, ma pur'ésse
hadda turnà da spose sop'Altare
e allore l'hagghja perde avèramènde,
se n'hadda jì ?... Ma chè penzire amare,
pecchè stache guastanne stu mumènde ?
Dop'a funzione sì turnate a nuje,
e t'hagghje strènde forte sop'o core:
«Agùrije, sandarèlle, a papà tuje ! »
E te baciave, te baciave angòre.